Do slovenčiny by sa slovo pineberry dalo preložiť ako ananásové jahody. Vzhľadom sa ničím nelíšia od jahôd, iba farbou. Sú biele s červenými zrniečkami na povrchu. Nejde však o plody, ktoré by trpeli nedostatkom slnka, ani o zriedkavý prípad ovocného albinizmu. Sú to naozaj jahody, ktoré majú ananásovú chuť. Vo Veľkej Británii či USA sa stali toto leto horúcou módnou gastronomickou novinkou.
Je to ale stále vzácny druh ovocia. Nejde o nijaký žart prírody, ale cieľavedomý výsledok šľachtenia prírodnou cestou. Nie teda za pomoci genetickej manipulácie, ktorá je v EÚ zakázaná. Otcom tejto bledej jahody je holandský šľachtiteľ Hans de Jongh. Prvý článok o tomto novošľachtencovi publikoval v odbornej tlači iba pred dvomi rokmi. Jeho základom sú divoké jahody, ktorých domovom je Južná Amerika. V roku 2003 prvé rastliny pineberry takmer vyhynuli a prežili len vďaka obrovskému úsiliu holandských pestovateľov.
Dá sa povedať, že pineberry má genetický make up obyčajných jahôd. Kým sú nezrelé, sú tiež zelené. Ako však dozrievajú, blednú, a v čase zrelosti sú celkom biele avšak s červenými semienkami na povrchu. Majú silnú vôňu a jemnú chuť po ananáse.
Špičkové svetové reštaurácie podávajú pineberry ako dezert. Zvyčajne so šľahačkou alebo ako ozdobu na parfé či zákuskoch. A dajú si za túto horúcu novinku patrične zaplatiť. Toto ovocie sa totiž zatiaľ pestuje len v Holandsku a v Belize, aj to len v skleníkoch. Navyše rastliny rodia pomerne slabo, plody sú malé, a tak aj celková produkcia je stále pomerne nízka. Vo Veľkej Británii ich napríklad predávali tejto jari v 125 gramovom balení za 2,99-3,99 libry.
Pineberry rozšírili ponuku nových druhov ovocia, medzi ktoré patria aj napríklad strasberry, čo je kríženec medzi jahodami (strawberry) a malinami (raspberry). Mimochodom, všetky v Európe komerčne pestované jahody majú pôvodcov v divých jahodách pochádzajúcich z Južnej a Severnej Ameriky. Na terajšie väčšie šťavnaté a sladké plody ich vyšľachtili v 18. storočí.
