Pozrime sa však, čo hovoria pravidlá etikety v našich podmienkach. Roky platilo, že obed alebo večeru vo dvojici (máme na mysli osoby opačného pohlavia) platí muž. Lenže v prípade tzv. manažérskych obedov či večerí býva často hostiteľkou dáma, takže vyrovnanie účtu je jej záležitosťou, čo ako je to niektorým mužom najmä starej školy nepríjemné.
Aj priateľský obed či večeru môže zaplatiť dáma. Mnohé totiž chcú byť na partneroch nezávislé, alebo majú vzájomnú priateľskú dohodu, že pri platení sa budú striedať. Čo si o tom myslí účtujúci, ich nemusí zaujímať.
Ak hostia dostanú jedálny lístok bez cien, dáva im hostiteľ najavo, že mu na cene vybraného jedla nezáleží. A mal by aj potom pri platení diskrétne zájsť do zákulisia reštaurácie. Tam sa potom aj lepšie debatuje o prípadných nezrovnalostiach na účte. A hostia tiež nemusia vedieť, že práve v tomto podniku má kartu na zľavu či použil stravné lístky.
Stalo sa už tiež až drobné výnimky samozrejmosťou, že obsluhujúci položí účet na stôl diskrétne v tvrdých doskách. Hostiteľ tam len vloží bankovku a potom tam aj má možnosť nechať patričnú odmenu pre obsluhu.
Sprepitné je samostatná kapitola najmä teraz, keď už väčšina z nás platí kartou. Ak ide o takýto prípad, mali by sme ho nechať obsluhe ako znak spokojnosti s ich prácou. Ak to totiž pripíšeme sprepitné na účet, dostane to majiteľ a nie ten, kto sa o náš komfort staral. V našich končinách by to malo byť 10 % z konzumácie. Sú ale krajiny, napríklad Japonsko, kde vás na jedálnom lístku priamo upozornia, koľko percent vám za obsluhu pripočítajú k účtu. Neznamená to ale, že nemôžeme nechať viac.
