V dobrej reštaurácii sa na spôsob prepečenia steaku obsluhujúci spýta hosťa rovno pri objednávke. Ak tak neurobí, treba ho patrične na to upozorniť. Inak sa potom ťažko pri reklamácii komunikuje a môže to skončiť aj nepríjemnou hádkou. Nepríjemnejšou o to viac, že steaky nepatria k najlacnejším jedlám.
Nie vždy sa kuchárovi podarí uhádnuť želaný stupeň surovosti mäsa resp. jeho prepečenia. Ak sa nám na stôl dostane nedostatočne prepečený steak, nie je nijakou hanbou čašníka požiadať o jeho opätovné posunutie na panvicu či gril. Horší je prípad, ak sa kuchárovi podarí urobiť zo steaku tvrdú podošvu. Vtedy je reklamácia na mieste.
Hoci steakoví labužníci uprednostňujú krvavé alebo polokrvavé mäso, dĺžka prípravy a mäkkosť je osobnou preferenciou. Pri kratšom grilovaní si mäso zadrží viac šťavy, zatiaľ čo pri dlhšom procese zostane suchšie a tuhšie.
Spôsobov prípravy steakov je veľa. Niektorí kuchári mäso pred pečením naložia do marinády. V niektorých oblastiach Severnej Ameriky je napríklad veľmi populárny Chicago style steak, inde zase nazývaný aj Pittsburgh. Je pripravený na požadovaný stupeň prepečenia, ale nakoniec ho kuchár zámerne rýchlo ,,pripáli“. Známy je aj steak Carpetbag, kedy sa mäso potrie ustricami, zabalí do slaniny a až potom opečie.
Rada Nathana Himiho, majiteľa bratislavského steakhousu El Gaucho, ktorá sa špecializuje na argentínske steaky: „Najdôležitejšia je kvalita mäsa. Ľudia si myslia, že marináda zlepší jeho chuť, ale kvalitné mäso má výbornú chuť samé o sebe. A ak si objednáte steak v úprave medium, nemôžete nič pokaziť. Vždy sa dá ešte dopiecť.“
