Mať „svoje” pohostinstvo je pre niektorých ľudí niečo, ako druhý domov. Stabilné miesto, atmosféra, kamaráti, obľúbené chute i vône…Že to v Hostinci U Iváka vždy žilo, svedčia aj historické fotografie na stenách. Svadby i kary, oslavy a radosti, zaháňanie smútku, volebné kortešačky, ale najmä veselé posedenia priateľských partií.
Hostinec U Iváka je takýmto miestom už pre niekoľko generácií obyvateľov Záhorskej Bystrice. V súčasnosti vynovený s ambicióznymi prevádzkovateľmi Marekom a jeho priateľkou Dagmar.

Vrátiť podniku zašlú slávu
Za 90 rokov svojej existencie prežil Hostinec U Iváka časy dobré i zlé. Časy, keď prekvital i také, keď bol zadymenou nevľúdnou robotníckou krčmou. Kto tam ale vojde dnes, vycíti už pri dverách novú príjemnú atmosféru, ktorá priam láka sadnúť si tam s priateľmi či príbuznými k orosenému pivečku či k chutnému jedlu.
Nuž je to tak: aj hostinec, ktorý už vekom pomaly tiahne k stovke, sa musel prispôsobiť novej dobe. Záhorská Bystrica sa totiž za posledné roky poriadne zmenila. V tejto dnes už mestskej časti Bratislavy totiž zavládol nevídaný stavebný ruch a historická časť so starými sedliackymi domami sa rozrástla o celé štvrte zväčša luxusných víl, kde sa usadili stovky bratislavských i iných rodín a sídli tam aj televízia Markíza. Pochopiteľne, v okolí patrične vrástla aj úroveň služieb, vrátane pohostinských. Vedieť „predať sa “ v konkurencii a prilákať dostatok hostí nie je teda jednoduché.


Štyridsiatnik Marek je však v tomto smere skúseným človekom. V gastronomickom biznise pracuje od svojich 18 rokov a keď sa vlani odsťahoval z Bratislavy, tip padol na Hostinec U Iváka. Ten totiž priam potreboval nové nápady, ktoré by mu opätovne vrátili zašlú slávu. Pomohli drobné úpravy interiéru, pribudli črepníkové kvety na oknách, dekorácie, ale vynovený je aj riad, na ktorom sa podávajú jedlá. Podobne zútulnili aj zadnú miestnosť pre 60 ľudí, vhodnú na spoločenské či firemné podujatia i rodinné oslavy. V lete sa dá posedieť aj na vzduchu na terase do ulice, kde má čoskoro pribudnúť zimná záhrada pre fajčiarov.
Skúsenosti a entuziazmus
Marek a jeho priateľka Dagmar priniesli do Záhorskej Bystrice nielen svoje bohaté skúsenosti, ale hlavne entuziazmus. Na otázku, aký koncept sa tam rozhodli rozvinúť, zopakovali to, čo je uvedené aj web stránke podniku: „Boli sme tu pred vojnou, prežili sme komunizmus.... Pivo bolo u nás vždy pravé orosené a našli ste tu atmosféru poctivej pivárničky.“
Suma sumárum: základom je dobré, chutné jedlo a široká škála pív. Nechýba zlatý mok z najoceňovanejšieho pivovaru na Slovensku – Kaltenecker Yakima, Stupavar či český Staropramen, iným zase chutí nefiltrované pivo či Černá Barbora. Okrem toho majú v ponuke šesť druhov fľaškových pív, ochutených pív a birellov.
Čo sa týka jedálneho lístka, rozhodli sa pre vybraný sortiment klasických pivárenských jedál, avšak s moderným „šmrncom“. Nechýbajú grilované rebrá, burger, pikantné kuracie krídelká či vyprážaný syr... K tomu pribúdajú rôzne sezónne špeciality. Napríklad teraz si môžete pochutnať na jesenných špecialitách – tekvicovej polievke z Hokkaidó, husacej pečienke s jablkom a lokšou, pečenej kačke či husi s červenou kapustou na víne i domácej štrúdli s malinami.
Denne tiež cez obed ponúkajú tzv. „menučka“ za 5,50 €.Okrem polievky si možno vybrať z dvoch hlavných jedál.

Stalo sa U Iváka
Zakladaciu listinu Hostinca U Iváka si môžte pozrieť priamo na stene pri bare. Takmer deväť desaťročí ju však skrývali múry, kde ju stočenú vo fľaši našli v roku 2014 pri rekonštrukčných prácach.
Zakladatelia Štefan a Paulína Ivákovci viedli podnik 19 rokov. Pokračovateľmi boli ich syn Štefan s manželkou. Neraz so smiechom spomínali, ako otec vyháňal zákazníkov ak neboli slušne oblečení alebo mali špinavé topánky.
Keď komunistický režim znárodnil hostinec a zobral ho Ivákovcom, Štefan musel odísť pracovať do cementárne a jeho manželka bola účtovníčkou v družstve. Kinosála Olympia v susedstve, ktorá slúžila aj ako tanečná sála či divadlo, dostala nový názov Puškin.
Keď po politických zmenách v roku 1989 po dlhých ťahaniciach vrátili podnik opäť potomkom majiteľov, bol v žalostnom stave. Rozhodli sa však v tradícii pokračovať. Po viacnásobnej rekonštrukcii sa ho v roku 2014 dali do prenájmu.