V kaštieli zo 17.storočia v Orlovom pri Považskej Bystrici, v ktorom sídli Hotel Gino Park Palace**** si jej návštevníci môžu vychutnať príjemnú atmosféru z jedla a chuti. Šéfkuchár hotela Ján Adámik nám odpovedal na niekoľko otázok.
Aká bola vaša cesta v gastronómii?
K tejto vášni ma od malička inšpirovala moja mama a stará mama v mojej rodnej dedine Lehote pod Vtáčnikom, kde som vyrastal. Počas štúdia som mal naozaj šťastie a dostal som sa na stáž do Švajčiarska. Vlastne to nebola celkom náhoda, prešiel som výberovým konaním.
Aj napriek tomu, že som na Slovensku pôsobil krátko, prax vo Švajčiarsku ma naučila, že chod kuchyne má vyzerať inak, ako sme tu zvyknutí.
Kde všade ste pôsobili po skončení štúdia a stáži vo Švajčiarsku?
Po ukončení školy som začal pracovať v zahraničí. Najskôr v Anglicku a neskôr som opäť pôsobil vo Švajčiarsku. Vždy som hľadal niečo iné, niečo, čo ma bude inšpirovať a napĺňať, tak aby moja práca vždy napredovala. Nechcel som zostať na jednom mieste a „zaškatuľkovať sa“. Neskôr som sa vrátil na Slovensko do reštaurácií Camouflage, Tri studničky a Fach.
Momentálne vediem tím kuchyne Hotela Gino Park Palace a zúročujem svoje dlhoročné skúsenosti. Podstatou mojej práce aj tu je rešpekt pred surovinami, z ktorých jedlá pripravujeme. Čerstvosť, rôznorodosť a inovácie sú základom mojej kuchyne, rovnako s trochou patriotizmu a úcty k tradičným jedlám slovenskej kuchyne.
V jedálnom lístku reštaurácie hotela nájdete tradíciu i prvky zahraničných kuchýň. Priaznivci slovenskej kuchyne si u nás pochutia na staroslovenskej hríbovej polievke, či tekvicovom krupote.
(zdroj: Hotel Gino Park Palace)Čím sa riadite pri zostavovaní jedálneho lístka?
Jedlá navrhujem podľa sezónnosti. Znie to jednoducho, no za kalendárny rok pripravujem štyri rozličné jedálne lístky. Akonáhle odprezentujem jedlá aktuálneho lístka, už mám predstavu o tom ďalšom a teším sa, ako sa s ním potrápim.
Príroda nám dáva veľa produktov, surovín, ktoré sú prostriedkom na zhmotnenie mojej fantázie o chuti a radosti z jedla. Je to častokrát náročné. Hostia našej reštaurácie sú z regiónu, ale i firemní klienti zo zahraničia. Snažím sa vyhovieť všetkým a zostaviť jedlá tak, aby boli spokojní . Pričom dôležitá je kvalita a nie kvantita. Ten kto varí profesionálne, vie o čom hovorím. Na jedálnom lístku nemusí byť kuracina na päť spôsobov.
Máme aj takých zákazníkov, ktorí sa vracajú práve kvôli jednému či dvom jedlám. Preto vždy v ponuke a la carte nájdete steaky, či tradičné slovenské jedlá ako napríklad domáce pirohy. Ale aby som sa vrátil k otázke. Inšpirujem sa aj knihami o gastronómii a cestovaním po svete. Patrím medzi tzv. „gastroturistov“. Neviem si predstaviť dovolenku bez ochutnávania a hľadania nových jedál a chutí.
(zdroj: Hotel Gino Park Palace)Hovoríte aj o slovenskej kuchyni. Aký máte názor na smerovanie slovenskej gastronómie?
Je to na dobrej ceste. V žiadnom prípade sa nemôžem pasovať do pozície kritika, no tým, že som v centre diania si myslím, že môžem povedať, ako to vidím ja. Gastronómia nie je len varenie a jedenie. Je to o ľuďoch, dopyte, ponuke, svete a výchove. Alebo prevýchove? Čo je náročnejšie. Jej vývoj majú na svedomí aj zákazníci, ktorí vytvárajú dopyt, čo znie možno povrchne, ale ide o obchod. Uspokojuje ma, že svojím jedlom robím radosť iným.
Aktuálnym trendom je návrat Slovákov zo zahraničia späť na Slovensko, sám som toho súčasťou. Vybudovalo sa tu viacero dobrých reštaurácii a vďaka za to, že majú aj dosť zákazníkov, ktorí ocenia ich kvalitu. Varme z čerstvých surovín, využívajme produkty našej krajiny, podporme farmárov tu na Slovensku. To však znamená, že hostia musia vedieť, že jedlá sú pripravené z čerstvých surovín a ich príprava trvá dlhšie ako vyprážanie mrazených polotovarov.
Počet hostí v reštauráciách, ktorí si chcú vychutnať jedlo pre jeho chuť a nie kvantitu našťastie rastie. Keď komunikujem so zákazníkom a preberáme plánovanú akciu a jedlo, ktoré sa bude na nej podávať, nepreberáme gramáže, ale suroviny, spôsoby prípravy a servírovania.
(zdroj: Hotel Gino Park Palace)Čo je pre šéfkuchára najnáročnejšie?
Šéfkuchár varí, no nie sám. Vedie tím ľudí, s ktorými musí vedieť pracovať, odovzdávať im svoje nápady, naučiť ich pochopiť filozofiu aktuálneho jedálneho lístka a ako dodržiavať receptúry, aby jedlá z jeho kuchyne vychádzali vždy v rovnakej kvalite. Stretávam sa s rôznymi povahami ľudí, každý z nich má svoje nálady a život, ktorý ho ovplyvňuje. Niekedy to nie je jednoduché, nechať všetky svoje starosti za dverami.
Momentálne sa však teším stabilnej zostave ľudí, ktorí zdieľajú moje ciele a veria im. Dôkazom je kvalita jedla a záujem mladších, možno menej skúsenejších kuchárov naučiť sa niečo nové. Každý, kto v tomto biznise pracuje, vie, aká je fluktuácia ľudí na prevádzke a preto som s aktuálnym stavom veľmi spokojný. Základom je pohoda nielen v kuchyni, ale aj v celom hoteli, všetky oddelenia pracujú synchronizovane na spoločnom cieli – spokojný zákazník.
(zdroj: Hotel Gino Park Palace)Čo by ste odporučili začínajúcim kuchárom?
Aj ja som bol začínajúci, mladý a plný očakávaní, keď som začal pracovať. Po krátkom čase som pochopil, že niekedy je dôležité uskromniť sa, načúvať a nechať sa viesť - prináša to svoje ovocie. Škola vám dá základ, veľa teórie, no prax je úplne niečo iné. Je to vec osobnosti, skromnosť či trpezlivosť nie je práve jednoduchá vlastnosť, no vyplatí sa.
Vyhľadávajte pracovné miesta u stabilného zamestnávateľa s dobrým menom. Choďte aj do zahraničia, skúste iné kultúry gastronómie a vzdelávajte sa stále priebežne. Strednou školou to už žiadneho kuchára nekončí, naopak práve začína.
