Je jemný a sladký. Hodí sa na palacinky, wafle, lievance, ovsenú či krupičnú kašu i na maslový chlebík. Tí odvážnejší sa ním nebudú báť poliať zmrzlinu, pridať do kávy, ba môže poslúžiť aj ako výborná prírodná náhrada za repný cukor do čaju, kávy i koláčov. Lievance, palacinky či zákusky poliate týmto sirupom vám ponúknu aj vo viacerých slovenských reštauráciách, napríklad košickej Geronimo, tatranskom hoteli Patria či bratislavskej reštaurácii Anjou.
(zdroj: www.pixabay.com)Od Indiánov
Javorový sirup je nielen chutný vo všetkých podobách, ale je tiež vítanou jarnou tradíciou pre tých, ktorí ho dorábajú. A tí pochádzajú zväčša z Kanady, čiastočne aj z USA. Ide vlastne o získavanie miazgy z cukrového, červeného alebo čierneho javora. Prišli na to pôvodní obyvatelia kontinentu – Indiáni, od ktorých sa to potom naučili aj kolonisti.
„Produkcia javorového sirupu je veľmi neisté podnikanie a zahŕňa veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú úrodu. Niektoré producent môže ovplyvniť, iné sú však mimo jeho kontroly. Obrovskú rolu hrá najmä počasie. "Niekedy však kvalitu sirupu zhorší vek stromu, alebo neodhadnutie bodu varu vody v daný deň,” hovorí Christina Franc, poľnohospodárska novinárka, ktorá sa vydala za farmára v kanadskej provincii Quebec, produkujúceho túto maškrtu. Prezrádza, že hoci je dievčaťom z mesta, naučila sa dojiť kravy, ale najviac ju podľa jej slov fascinuje javorovo-sirupová tradícia farmy.
Všetko záleží na aktuálnych okolnostiach
Sezóna výroby sirupu zvyčajne začína koncom marca a trvá do začiatku apríla. Ide teda o veľmi krátke obdobie, trvajúce zhruba 12 - 20 dní. Noci sú vtedy ešte chladné a stromy dokážu absorbovať vlahu z pôdy. Vyššia teplota cez deň vytvorí tlak na vodu a tá sa vracia do dolných častí stromu. To uľahčuje získavanie cennej javorovej miazgy.
Robert Scoble z farmy Ridgewold v Quebecu charakterizuje obdobie zberu miazgy slovami: „Všetko záleží na aktuálnych okolnostiach." Na jeho farme vyrábajú javorový sirup už takmer sto rokov. V súčasnosti majú na stromy napojených asi 1 200 kohútikov. Pamätá si ešte časy, keď veľké kone ťahali sane s nádržou na miazgu okolo stromov a cez les, do ktorej on a členovia jeho rodiny vylievali vedierka miazgy. Tú potom premiestnili do cukrovaru.
Šetrne voči stromom
Aby sa dal javorový sirup vôbec vyrobiť, musia farmári najskôr navŕtať stromy. Koľkokrát sa to dá urobiť, záleží od priemeru, teda veku, ale aj zdravotného stavu a rýchlosti rastu stromu. V Kanade sú na to prísne limity. Napríklad ani väčší strom by počas sezóny nemal byť navŕtaný viac ako trikrát, takže by to nemalo ovplyvniť jeho rast. Kedysi sa na zber používali vedierka, dnes ide zvyčajne o zložitý systém hadíc spájajúcich kohútiky. Samotná manipulácia so zariadeniami si vyžaduje veľkú jemnosť, aby sa strom nepoškodil a rany potom nelákali maškrtné veveričky, vtáky či iné lesné zvieratá. Inak by to tiež znamenalo viac roboty v nadchádzajúcom roku pri ošetrovaní stromov.
(zdroj: www.pixabay.com)Karamelová zmrzlina
Potom prichádza na rad varenie. Šťava sa zahusťuje. Na liter čistého sirupu treba zhruba 40 litrov šťavy. Pod kotlami sa tradične kúrievalo drevom, v súčasnosti sa však často používa aj plyn. Samotné varenie je veľmi náročný proces, pretože šťava môže ľahko prihorieť a celá námaha vyjde nazmar. Znehodnotiť sa môže celá várka.
Existuje množstvo druhov a stupňov javorového sirupu. Líšia sa od seba farbou i chuťou. Ten najčastejšie používaný by mal obsahovať 66 percent cukru. Pravdou ale je, že v rámci racionálnej výživy dávajú v poslednom čase konzumenti prednosť najmä ľahším druhom.
Kanadskou tradíciou je naliať horúci sirup na sneh. Pri chladnutí ho potom namotávajú na veľkú vidličku alebo špajdľu. Takže vznikne niečo ako karamelová zmrzlina.
Lyžica denne stačí
Najväčším producentom javorového sirupu je so 75-percentným podielom Kanada a jeho provincia Quebec. Ročná produkcia predstavuje okolo 27 miliónov litrov ročne. Nečudo, že list z červeného javora, z ktorého sa získava šťava, je symbolom tejto krajiny. Je súčasťou štátneho znaku i vlajky. Javorový sirup sa však vyrába aj USA, a to najmä v štáte Vermont, ale aj v Južnej Kórei a Japonsku.
Popularita javorového sirupu v poslednom čase prudko rastie. Výskumníci totiž dokázali, že obsahuje 54 telu prospešných zlúčenín a antioxidantov. Je tiež mimoriadne bohatý na minerálne látky, najmä vápnik a draslík. So svojimi výraznými pozitívnymi účinkami sa zaradil medzi superjedlá (superfoods). Pozor však, hoci ide o prírodné sladidlo, jeho konzumáciu netreba preháňať. Jedna lyžica denne stačí.
