Už niekoľko rokov si hovorím, že by som mal ísť na račianske vinobranie. Najďalej, kde som bol doteraz v Rači, sú Krasňany resp. Pekná cesta. Ozajstná Rača sa však začína až ďalej a ja som to prvý raz spoznal vďaka reštaurácii JennyV.
S bratom sme vystúpili na zastávke Záhumenice, pretože sme si nevšimli, že JennyV je od Detvianskej asi 50 metrov. Bol prekvapivo teplý decembrový večer, zmrákalo sa a fúkalo. V takýto večer sa oplatí akurát si sadnúť na dobré pivo, objednať si niečo chutné pod zub a pozerať futbal.
Na to, že bol utorok večer, reštaurácia bola takmer plná (v lete sa dá sedieť na lavičkách vonku na terase, v zime sa tam chodí iba fajčiť). V zadnej časti v krbe horel oheň, takže ak ste boli príliš uzimení, mohli ste si sadnúť k stolu, kde by vám teplo prúdilo pekne na chrbát.

Už na prvý pohľad ma jedna vec prekvapila. Vo väčšine pivární a reštaurácií, ktoré sme pre sekciu Poď na pivo navštívili, sedia v podstate rovnaké typy ľudí. Sú to partie študentov alebo mladých pracujúcich, páry, ktoré prišla na obed/večeru, alebo skupiny starších pánov, ktorí zas prišli kvôli sledovaniu športu. V zariadeniach v nákupnych centrách stretnete aj manažérov v oblekoch s kolegami.
Náš príchod do JennyV výrazne znížil vekový priemer. V reštaurácii sedeli skupinky starších pánov s pivom pri futbale, ale aj dámy v najlepších rokoch, tiež pri pive a v družnej konverzácii. Z tamojších som mal pocit, že tam sedeli pôvodní obyvatelia Rače, ešte z čias, keď to bola iba dedinka pri meste.
Posadili sme sa na drevené lavice a vypýtali si dve veľké Plzne. Hneď ako sme si sadli, cítili sme sa príjemne. Na stene oproti miestu, kde som si sadol bola historická fotografia Rače. Inde boli povešané staré drevené hrable a kolesá z vozov. A samozrejme ešte vianočná výzdoba.
Prvý polliter sme vypili rýchlo od smädu. Ani sme si ho poriadne nevychnutali. Rovno sme si objednali druhý, ale spolu s jedlom. Síce na výveske vonku je všade Gambrinus, vnútri dostanete aj nádhernú a čerstvú tankovú Plzeň. Každý, kto si myslí, že Pilsner Urquell chutí najlepšie z krígľa z hrubého skla, tak si v JennyV príde na svoje.

Objednal som si vyprážaný syr s hranolkami a kečupom (5,15 eura). Mierne ma sklamalo, že keď som sa čašníčky pýtal, aby mi niečo odporučila, nevedela mi pomôcť. Tak som si dal klasiku. Brat si zas vybral sedliacky tanier (3,50 eura).

Vyprážaný syr tvorili dva trojuholníky chutného tvrdého syra, veľká porcia hranoliek a trošku kapusty (tieto malé šaláty mám z nejakého dôvodu veľmi rád). Jedlo bolo sýte a k pivu úplne ideálne. Sedliacky tanier zas pozostával z klobásy, slaniny, syra, bryndzovej nátierky, cibule a chleba. Podávali ho na krásnom drevenom podnose.

Ak ste ešte nemali možnosť preskúmať Raču, odporúčam vám začať váš prieskum tu. Nasať atmosféru pri dobrom pivku a chutnom jedle. A potom choďte na prechádzku do Karpát, ktoré sú odtiaľ naozaj iba na skok.
Sekciu Poď na pivo vám prináša Pilsner Urquell, partner projektu.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Peter Nagy pre SME Creative, Pilsner Urquell