Dnes už niet pochýb o tom, že tapas sú jedným z najväčších darov Španielska svetovej gastronómii. Veď sa konzumujú na všetkých kontinentoch. Nebolo to tak ale vždy. Kedysi sa tapas podávali len v baroch v Andalúzii. Vyzeralo to asi takto: v jednej ruke kúsok jedla, teda tapas, v druhej pohár s nápojom. Popri tom sa dobre debatuje o čomkoľvek, smeje i spieva s kamarátmi. Skrátka: súčasť dobrej pohody.
Čo najjednoduchšie
Dnes už vari nenájdete v Španielsku bar, kde by nepodávali nejakú variáciu na andalúzsku tému. V prímorských oblastiach nesmú chýbať ryby a plody mora, v podhorských dedinkách sú to zvyčajne kúsky mäsa v omáčke. Vždy ale niečo jednoduché, čo sa dá jesť malou lyžicou a do omáčky pritom namáčať kúsky chleba alebo bagety.
To je podstata tapas: ide o malé jednoducho konzumovateľné kúsky jedla. Vidlička a nôž sú úplným tabu. Nikomu sa predsa nechce postávať pri bare a trápiť sa krájaním mäsa či ryby. To je lepšie vybrať do klasickej reštaurácie, kde je väčšie pohodlie.
Tapas sú teda niečo ako jednohubky či chuťovky, alebo po anglicky finger food – teda jedlo do ruky. Pre rozmanitosť ponuky a jednoduchosť konzumácie si ich zamilovali nielen Španieli, ale aj návštevníci tejto pôvabnej krajiny na Iberijskom polostrove. Ich pomalá konzumácia v ktorúkoľvek dennú hodinu býva spolu s popíjaním sangrie či dobrého červeného vína to, čo sa spája s pohodovou dovolenkou v tejto krajine.
Ako kríza pomohla
Po tom, čo svet nie tak dávno zasiahla ekonomická kríza (a ešte nie celkom odznela, čo majitelia reštaurácií dobre vedia), pocítili to všetky vrstvy spoločnosti. Ľudia začali šetriť najmä na nie nevyhnutných výdavkoch. Návšteva reštaurácii, najmä tých drahších, patrí k tomu.
Čo však robiť v takej situácii? To predvádzajú vo svete práve tapas bary, a to najmä cez víkendy, keď vyráža do ulíc najmä zábavy chtivá mládež. Po večeroch podávajú širokú škálu tapas, často iba za jediné euro. Ideálny k pivu či vínku a napokon je z toho nenáročná večera.
Na svoje si prídu všetky zmysly a človek nezostane hladný. Navyše, ak vystriedate napríklad v takej Barcelone či Madride niekoľko tapas barov, všade nájdete niečo iné. Neprepcháte si žalúdok ťažkými jedlami a užijete si pri tom kopu zábavy. Spočítate svoje pinchas (teda počet špáradiel z konzumovaných tapas), zaplatíte a idete ďalej.
Čo si možno viac želať? Kríza teda slávnym tapas obrovsky pomohla.
Radšej málo, ale často
Zdá sa však, že na Slovensku tapas na svoje hviezdne chvíle ešte iba čakajú. Nie, že by sa podchvíľou nejaké tie tapas bary neobjavili, ale často aj rýchlo skončia. Príčina? Zvyčajne im chýba práve tá neformálna atmosféra, pretože chcú byť niečím viac. Nájdeme však aj pozitívne príklady. Vari najvydarenejším je Micho Gusto café y tapas s originálnym interiérom v bratislavskej Petržalke. Katalánsky majiteľ by mal byť zárukou kvality jedál v La Cava Barcelona v centre Bratislavy, ale aj tomto prípade ide skôr o reštauráciu ako o tapas bar. Podobne to platí o ďalších bratislavských podnikoch, ako sú Wine & Tapas bar ParCafe či nedávno otvorené Mecheche. Isté pokusy vidno aj v iných mestách, napríklad Tapas bar v Košiciach či Prešove.
Stále však o žiadnej veľkej sláve tapas na Slovensku hovoriť nemožno. Majitelia podnikov akoby nevedeli navodiť spomínanú neformálnosť, vrátane neformálneho podávania jedál. Pravdaže, nik nevolá po obschnutých chlebíčkoch, stvrdnutých pagáčoch či kúskoch pizze kdesi na pulte, ktoré si objedná už iba poriadne vyhladnutý či pripitý hosť. Inšpiráciou musí byť domovina tapas – musí ísť nápadito vytvorené kúsky, kde sa dá použiť takmer všetko – mäso, ryby, morské plody, zelenina, ovocie... Chce to len fantáziu, alebo si stačí otvoriť pre inšpiráciu internet. Veď to dávno vedel už slávny obuvnícky podnikateľ Baťa: radšej zarábať menej, ale na veľa kusoch, ako čakať na jeden veľký kšeft, ale len raz za čas.
Neodolali ani slávni chefovia
Vo svete sa tomuto trendu prispôsobili v čase krízy dokonca aj michelinovské reštaurácie. Ich chefovia alebo majitelia začali popri svojich predražených reštauráciách otvárať aj tzv. gastrobary s jedlami za primerané ceny. Príkladom je majster molekulárnej kuchyne Ferrán Adriá, ktorý pred pár rokmi zatvoril svoju slávnu (a drahú), mnohými prestížnymi oceneniami ovenčenú reštauráciu El Bulli a radšej si v Barcelone otvoril koktejlový bar s menom 41°.
Aj tam sú súčasťou ponuky tapas, ale podávané vo fajnovejšej podobe – ako pekne naaranžované degustačné kúsky jedál. Nuž, čo si budeme hovoriť: ide už o niečo iné. Tie sa nepatrí konzumovať prstami a držať pri tom v druhej ruku pohár s nápojom a hlasno sa smiať, už ani nehovoriac.
Budúcnosť tapas sa dá odhadnúť: v originálnej podobe asi tak ľahko nevyjdú zo svetovej módy. Práve naopak. Odborníci im veštia dlhý život. Možno sa napokon stanú trendovejšími aj na Slovensku. Veď práve slovenské prvky a suroviny by ich mohli dokonale pozdvihnúť.
