Bol piatok po šiestej, keď som prišiel do bratislavskej Kolkovne na nábreží Dunaja. Vonku už takmer tma, vnútri boli skoro všetky stoly obsadené. Našťastie sme mali rezervovaný stôl, pri ktorom ma už čakala kamarátka. Ako prvú vec som si všimol, že na stole je položený leták, ktorý upozorňoval na udalosť, kvôli ktorej som koniec-koncov prišiel aj ja.
Hneď sme si vypýtali dve hladinky, aby sa nám na program, ktorý mal začať o 19:00, čakalo lepšie. Asi pol hodinu pred začiatkom dorazil Vašek Berka, obchodný sládok Pilsner Urquell. Keby malo mať plzenské pivo nejakú tvár, bola by to tá jeho. Pivné brucho, plné červené líca a úsmev na tvári robia vždy tú najlepšiu reklamu plzenskému pivu. S pánom Berkom sa poznáme už dlhšie a vždy nám povie nejakú pivnú príhodu. Minule nám rozprával, ako zvykne nosiť pivo samotnému pápežovi. Najprv sme mu nechceli veriť, veď to znie ako niečo, čo by som čakal z úst šľachtica v 17. storočí. Potom vytiahol telefón a ukázal nám fotky.
Keby v pivárni nehrala hudba a nikto by sa nezhováral, určite by bolo počuť klopkanie podkov a tiché funenie dvoch blonďavých kobyliek. Za opratami sedela Jana Šůsová jediná furmanka, ktorá s koníkmi ešte stále po Plzni roznáša pivo. Na voze bolo naložených 5 drevených sudov naplnených úplne čerstvým nefiltrovaným pivom Plzeň.
(zdroj: Pilsner Urquell)“Volám sa Jozef Groll a piateho októbra 1842 som narazil na zlato,” povedal muž v historickom kostýme do mikrofónu, aby upútal pozornosť pijúcich a debatujúcich. Chcel tým pripomenúť dátum, kedy sa prvý raz uvarilo pivo plzenského typu v Plzni. O chvíľu vystúpil aj Vašek Berka.
“Pri varení piva Pilsner Urquell používame iba 3 suroviny: vodu, slad a žatecký chmel, tzv. červeňák. Jana prieviezla súdok, poďme ho naraziť!” zvolal.
Kým rozprával, obsluha sa snažila nerušene roznášať krígle piva a nádherne voňajúce jedlo (krídelka, rebierka, tataráky, guláše a všeličo ďalšie).
Pán Berka potom vyšiel von k východu bližšie k Dunaju, kde už stál pripravený povoz s jedným súdkom, ktorý si priam pýtal naraziť. Ponáhľali sme sa za ním, toto sme si predsa nemohli nechať ujsť. Zhromaždili sa nás tam asi dve desiatky, keď Berka zvierajúc v jednej ruke pípu a v druhej kladivo ich priložil k sudu. Stačilo mu raz silno udrieť (očividne to nerobil prvý raz, možno tak stý) a pivo začalo tiecť. Pán “Groll” už mal v ruke pripravené dva krígle, ktoré rýchlo priložil ku kohútiku. Obaja si načapovali po pollitri.
(zdroj: Pilsner Urquell)Pán “Groll” si ho pozrel oproti svetlu, pováľal v pohári, potom sa zhlboka napil a povedal: “Pivo sa mi zdá úplne v poriadku.” Výrok sa stretol s ováciami prítomných, ktorí už čakali na svoj polliter.
Sám obchodný sládok potom vlastnoručne čapoval a rozdával pivá každému, kto sa postavil do radu a chcel ochutnať túto krásne vychladenú a úplne čerstvú nefiltrovanú lahôdku (vy, ktorí ste už boli ochutnať nefilter v plzenských pivniciach, tak viete, o čom hovorím).
(zdroj: Pilsner Urquell)Potom všetci s krígľami v ruke postávali, popíjali a mohli si pohladkať koníky. Vnútri sa už pri uvoľnenej zábave mohli hostia zúčastniť súťaže o to, kto najrýchlejšie poskladá drevený súdok (čo bolo ťažšie ako vyzeralo. Viem, lebo som prehral).
Ak by ste aj vy chceli ochutnať nefiltrovanú Plzeň, ešte stále máte šancu. Sledujte letáčiky na stole vo vašom obľúbenom podniku a možno sa aj vám ešte ujde polliter.
Sekciu Poď na pivo vám prináša Pilsner Urquell, partner projektu.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Peter Nagy pre SME Creative, Pilsner Urquell
