Nájsť Plzeňskú reštauráciu v Malackách je trochu ťažšie, keďže je zašitá na konci ulice s rodinnými domami, neďaleko Zámockého parku. Zeleno-žltá budova reštaurácie vás privíta vojakom Švejkom a jeho povestným heslom “To chce klid” hneď pri vchode.
Do reštaurácie sa vstupuje cez fajčiarsku časť, v ktorej neprehliadnete dva medené tanky, z ktorých sa čapuje chutná nepasterizovaná Plzeň. Na svojej webstránke podnik zákazníkom vysvetľuje aj to, ako k nim nepasterizované pivo putuje, a v čom je tajomstvo chuti piva z tanku. Z Plzne pivo prichádza v tepelne izolovanej cisterne a stáča sa do nepriepustného sterilného vaku vo vnútri tanku. Pivo sa čapuje tlačením vzduchu na vak, a preto je tankové pivo čerstvé a má ešte osviežujúcejšiu chuť. Okrem toho mu tank zabezpečuje aj stálu teplotu.
Pivo z tanku nesklamalo
Interiér reštaurácie je veľmi príjemný. Drevené trámy, tmavé thonetky a tmavozelená farba typická pre značku plzeňského piva vo vás evokuje atmosféru českej hospody. Ja a moji dvaja kamaráti sme Plzeňskú reštauráciu navštívili v nedeľu podvečer. V reštaurácii posedávalo niekoľko skupiniek hostí pri pivku a skorej večeri. Vonku bolo naozaj teplo, preto sme si sadli do boxu v klimatizovanom interiéri. Po chviľke pri nás bola čašníčka aj s jedálnymi lístkami. Privítala nás a záhorackým prízvukom sa opýtala, čo si dáme na pitie. Navštíviť Plzeňskú reštauráciu, pozerať sa na pivné tanky a nedať si Plzeň by bol hriech, preto sme si hneď objednali dve veľké pivká. Ale ani kamarát - šofér si nemusel nechať zájsť chuť na dobre pivko, dal si priniesť nealko Birell.
Začali sme debatovať o tom, čo z jedálneho lístka plného najmä českých a slovenských špecialít si vybrať. Do reštaurácie sme prišli na neskorý nedeľný obed, preto sme mali chuť na niečo výdatné s atmosférou domácej kuchyne a takých jedál bolo v menu naozaj dosť. Ešte sme sa nerozhodli ani pre polievku a už sme mali na stole krásnu zlatistú Plzeň s bielou zamatovou penou. Mňa veľmi potešilo, že som mala Pilsner Urquell načapovaný v pivnom pohári z tenkého skla na stopke tak, aby som sa aj pri popíjaní, skôr mužského nápoja, cítila ako dáma. Kamarát si čerstvú Plzeň vychutnal z klasického krígľa. Štrngli sme si a schuti sa napili. “To tankové pivo je oveľa lepšie než čapované v nejakej krčme,” zhodnotil kamarát.
Domáca kuchyňa
Rozhodovanie, či si dáme Plzenský guláš, sviečkovú na smotane, steak, grilovanú panenku či niektorú z pikantných špecialít trvalo niekoľko minút. Kamarátov zaujalo jedlo s názvom Dehonestátor, ktoré bolo označené ako veľmi štipľavé, preto sme sa čašníčky opýtali, ako veľmi toto bravčové karé je pikantné. “Veľmi, veľmi štipľavé. Aj dnes tu bol jeden pán, ktorý to nedokázal dojesť,” informovala nás. Myšlienku na toto jedlo sme preto hneď zavrhli a vydali sa tradičnejšou cestou. Nanešťastie ani sviečkovú ani guláš ešte nemali, preto sme museli improvizovať. U mňa napokon padol výber na slepačí vývar s rezancami a tzv. Ďábluv šleh, čo bolo kuracie mäso so šampiňónmi, červeným vínom, kápiou a čili, podávané so zemiakovými plackami.
Čakanie na jedlo sme si krátili rozhliadaním sa po reštaurácii a popíjaním piva. Nad naším stolom sme si všimli aj obrázok troch tradičných spôsobov čapovania Plzne - hladinka, mlieko a šnyt. Keď nám čašník priniesol na stôl polievky, kamarát, ktorý “biele” pivo ešte nikdy neochutnal si vypýtal jedno mlieko, teda pohár plný krémovej pivnej peny. Keď špeciálne mlieko ochutnal, tak ostal zaskočený tým, ako dobre sa vlhká krémová pena plná pivnej chuti pije.
Príjemné ceny
Porcia slepačieho vývaru s rezancami bola naozaj štedrá - asi dvojnásobná oproti polievkam, na ktoré ste zvyknutí z denného menu. Chutila ako domáca, hoci mne trochu prekážalo, že bola až príliš slaná. Vzápätí sme mali na stole už aj hlavné jedlá. Polievka nebola len príjemným štartérom, ale zasýtila ma tak, že keď som zbadala plný tanier mäsa v červenej omačke na malých “bramborákoch” pokrytý poriadnou vrstvou strúhaného eidamu. Jedlo bolo spočiatku príjemne pikantné. Každým ďalším sústom sa však jeho štipľavý charakter zvyšoval, preto k nemu pivko padlo veľmi dobre. Dobre pripravené boli aj placky, no tá obrovská kopa syra naozaj nebola nutná.
Plzeňská reštaurácia v Malackách je vhodným podnikom pre všetkých milovníkov tradičnej českej “hospodskej” kultúry, výborného piva a výdatnej domácej kuchyne. Podnik je pomerne veľký, preto nebudete mať problém nájsť si voľný stôl. Je v pokojnom prostredí a po dobrej večeri sa môžete prejsť do krásneho Zámockeho parku (podobne sme to urobili aj my). V neposlednom rade sú príjemným prekvapením aj ceny. Pokiaľ ste zvyknutí na ceny bratislavských reštaurácií, tak v Malackách sa budete tešiť z toho, že za veľkú tankovú Plzeň zaplatíte 1,60 eura a za väčšinu hlavných jedál okolo 6 eur.
Sekciu Poď na pivo vám prináša Pilsner Urquell, partner projektu.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Viktória
