Išli by ste na výlet iba preto, aby ste pochodili pivárne, vypili veľa piva a ochutnali dobroty? My sme sa takto rozhodli spoznať naše veľhory. Cesta priniesla krásne výhľady, plné poháre kvalitného piva a množstvo chutného jedla. Veríme, že niekoho inšpirujeme, aby sa vydal na podobnú cestu. Určite stojí za to.
Moja cesta sa začala v Bratislave, kde som nasadol na vlak smerom do Liptovského Mikuláša. Nezabudol som na miestenku, wi-fi fungovalo, hliadka parlamentnej strany vo vlaku nebola a štvorhodinová cesta ubehla rýchlo.
Route 66 - Liptovský Mikuláš
Prvá zastávka na pivnej túre bol podnik Route 66 v Liptovskom Mikuláši. Cesta zo železničnej stanice trvá asi 15 minút. Na výber sú dve trasy. Nudná, ktorá vedie pomedzi bytovky a hlavnú cestu a zaujímavá, ktorá vedie cez centrum mesta. Cestou tam sme zvolili prvú, cestou naspäť sme sa rozhodli pre druhú, krajšiu aj zaujímavejšiu.
Po krátkej prechádzke sme podnik našli a vošli dnu. Route 66 je vychýrená cesta naprieč Spojenými štátmi, preto bola celá reštaurácia ladená do týchto motívov. Od tradične dlhého baru, cez Marilyn Monroe na stene až po typické ventilátory a dokonca aj pisoáre. Z interiéru je už na prvý pohľad jasné, že si na ňom dali ozaj záležať.
Sadli sme si do boxu a o chvíľu už bola pri nás obsluha. Prišli sme práve počas obedu, keď bolo v ponuke denné menu, takže bola reštaurácia plná. My sme si ale vyberali z bežného jedálneho lístka.
“Oceňujem, že majú aj iné vegetariánske jedlá, ako vyprážaný syr, špagety a šalát,” poznamenala kamarátka a objednala si zapekanú cuketu s paradajkou a tofu.
Ja som sa rozhodol pre takzvané “Kanadské plamene”. Išlo o zemiakové placky so zmesou s paprikou, šampiňónmi a cuketou. Písali, že je to HOT, tak som tomu dal šancu. Na stôl prišli placky husto posypané strúhaným syrom. Medzičasom nám na stoloch pristáli tankové, nepasterizované a krásne vychladené Plzne s hustou mokrou penou. Pivo bolo načapované v čistom (všímajte si, či sa bublinky držia na okraji pohára!) a mokrom pohári. Prvý dúšok je vždy najlepší, tak som si jeden doprial pekne zhlboka.
Ak máte radi atmosféru ako z amerických filmov, ale bez ich vodnatého piva, s poriadnou vychladenou Plzňou, potom toto je podnik pre vás. Škoda, že sme si nedali hamburgery. Keď pôjdete, dajte vedieť, aké sú.
Furkotka - Štrbské pleso
Z Liptovského Mikuláša sme išli hneď na vlak do Štrby. Stihli sme ho síce tesne, ale ako hovoria fanúšikovia futbalu: Aj tesne je to gól. Cesta do Štrby z Mikuláša trvá necelú pol hodinku. Mali sme meškanie asi 5 minút, ktoré boli kľúčové, ak sme chceli stihnúť zubačku na Štrbské pleso. Tesne predtým, ako mala zubačka vyraziť sme do nej naskočili a o pár minút sme sa už tešili z priameho výhľadu na Vysoké Tatry.
O 15 minút neskôr sme sedeli na hojdačke pri reštaurácii Furkotka a čakali sme, kedy sa uvoľní stôl vonku na slnku. Turisti sa pomaly dvíhali z neskorého obeda a my sme sa prišli občerstviť studeným pivom a teplým jedlom. Neboli sme rozhodnutí, čo si dáme, ale vedeli sme, že si niečo k pivu vyberieme.
Milá čašníčka si nás okamžite všimla a my sme si vypýtali Plzne. Kým nám ich priniesla, hriali sme sa na slniečku a užívali si výhľady, ktoré dokáže poskytnúť iba Štrbské pleso. Ako predjedlo sme si dali Plzne, ktoré sa čoskoro ocitli na s tole. Schuti sme sa osviežili a začali sme uvažovať, čo si objednáme ako hlavný chod.
Ponuka jedál obsahovala typické slovenské špeciality. Od mastených chlebov cez fazuľovú polievku a grilovaný oštiepok až po steaky a ryby. My sme sa rozhodli pre porciu bryndzových pirohov so smotanou a opečenou slaninkou.
Veľká lyžica smotany bola dozdobená slaninou a spoločne tvorili perfektné, typicky slovenské jedlo k pivu. Pirohy nám vynikajúco padli pred prechádzkou okolo Štrbského plesa. Počasie vyšlo, takže výhľady na Tatry nám nič nepokazilo.
Hodovňa - Poprad
Zo Štrbského plesa sme autobusom za necelú hodinu dorazili do Popradu, posledného mesta, ktoré sme chceli v rámci pivného turizmu navštíviť. Kým sme prišli do Hodovne, zotmelo sa.
Skupiny priateľov z Česka a Poľska posedávali pri stoloch na vonkajšej terase a uživali si teplý letný večer. Pri stoloch sedeli aj dva páriky, ktoré sa ticho zhovárali a popíjali pivo. My sme sa usadili tiež na terasu, ktorá bola osvetlená iba sviečkami na stoloch a verejným osvetlením.
Vtedy som si spomenul, že toto nebolo prvý raz, čo som navštívil Hodovňu. Prvý raz to bolo pred rokom, cez pracovný týždeň, čakal som v Poprade na vlak a hľadal som miesto, kde by som si mohol čakanie spríjemniť dobrou vychladenou Plzňou a jedlom. Dostal som oboje, v príjemnom prostredí s milou obsluhou a za prijateľné ceny. Sám seba som zaprisahal, že sa tu ešte zastavím, keď pôjdem okolo.
Usmiali sme sa na čašníčku, ktorá nám priniesla pekne načapované pivká. Hustá, mliečna pena, to je znakom dobrej Plzne. Rozumiem, že nie každý má rád pivá, ktoré sú horké, ale pre mňa ozajstné pivo musí byť horké po kvalitnom voňavom chmele. Plzeňské (našťastie) je také, tak som si ho skutočne vychutnal.
Na večeru sme chceli skúsiť niečo ľahké a jednoduché, čo by bolo vhodnou bodkou celého dňa. Núkal sa nám ceasar šalát aj nakladaný hermelín, či len obyčajná porcia hranoliek. Nakoniec som si dal krídelká. Veď čo sa hodilo lepšie k večernému pivu? Lákavo vyzeral aj domáci hamburger alebo divinový guláš či bravčová krkovička na pive. Mäsožravci si tu určite prídu na svoje.
Podávané v štýlovom košíku s hranolkami a BBQ omáčkou som si krídelka vychutnal ako sa patrí - skončil som s domastenými prstami. Z nejakého dôvodu, pri sviečkach všetko chutí lepšie.
Hodovňa bola predposlednou zastávkou na našej pivnej túre po severnom Slovensku. Ďalší deň sme zašli ešte na pizzu do Utopie, o čom si môžete prečítať tu:
Výborné miesto na obed pre celú rodinu v Poprade. Pizzeria Utopia vás prekvapí Čítajte Vlakom z Popradu som sa vracal už sám a vychutnával som si posledné pohľady na naše najkrajšie hory.
Pivná turistika je na Slovensku ešte iba v plienkach, no určite stojí za to ju skúsiť. Zoberte svojich kamarátov a vyberte sa po našich stopách a spoznajte krásy Slovenska cez kvalitné pivo a dobré jedlo.
Sekciu Poď na pivo vám prináša Pilsner Urquell, partner projektu.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Peter Nagy pre SME Creative, Pilsner Urquell
