V nedeľu podvečer bola Reštaurácia u Daňováka skoro prázdna. Dve čašníčky sa starali asi o dva stoly, pri ktorých sedeli dva páriky a potichu večerali. Podľa jednoduchej architektúry bolo ťažké zvonku odhadnúť, ako bude vyzerať interiér. No atmosféra vnútri bola príjemná, drevené stoly a stoličky boli šikovne oddelené prepážkami, takže jednotlivé stoly mali dostatok súkromia. V piatok večer to tam musí žiť, v nedeľný podvečer mal však podnik od preplneného ďaleko.

"Najviac ľudí chodí stredy, štvrtky a piatky. No záleží aj na tom, či práve bola výplata," povedala jedna z čašníčok, nižšia blondína.

Usadil som sa za menší stôl do nefajčiarskej časti a objednal si veľkú Plzeň. Po chvíli pozerania do telefónu sa na mojom stole objavil dobre načapovaný pohár s poctivými piatimi centimetrami mokrej peny. Vychutnal som si ju veľkým dúškom a začal som študovať jedálny lístok. Okrem klasík ako utopence, čoraz populárnejšie slimáky a tataráky som sa zapozeral na špeciality podniku.

"Prosím vás, čo z vašich špecialít by ste mi poradili?" opýtal som sa svetlovlasej čašníčky.
"Viete čo, kuracie krídla si nedajte, z toho sa nenajete. Ľudia nám zvyknú chváliť Úžerníkov steak."
"Nechám si poradiť, teda si prosím ten Úžerníkov steak. A ako predjedlo jedného utopenca prosím."
"Ako predjedlo dávame škvarkovú nátierku a dve topinky. Naozaj si prosíte toho utopenca?"
Utopenca som odmietol, škvarková nátierka (k hlavnému jedlu zadarmo) znela ako výborný nápad. Onedlho mi pristála na stole aj s ďalším pivom. Nátierka bola studená, čiže na jednej strane som bol rád, že ju skladujú v chladničke, na druhej strane teplá škvarková nátierka krásne vonia. Predjedlo bolo do piatich minút preč, čakal som na špecialitu podniku.
Ešte som nevidel, že by niekde servírovali pečené mäso položené na dvoch polovičných krajcoch chleba (čo bol výborný nápad, pretože nasiakli všetku masť). K bravčovej krkovičke posypanej praženou cibuľou podávali domáce zemiakové čipsy s nivovou omáčkou. Mäso bolo šťavnaté, zemiakové čipsy boli na môj vkus až príliš spečené ale jemná nivová omáčka to opravila. Jedla bolo toľko, že som ho (takmer) zabudol zapíjať.

Kým som jedol, reštauráciu navštívilo niekoľko pravidelných zákazníkov - suverénne si sadli ku stolu, vypýtali si jedno pivo, vypili ho, dvihli sa a odišli.
Ak v Petržalke hľadáte miesto, kde vás dobre nakŕmia za slušnú cenu (Úžerníkov steak - 6,5 eura) a dáte si k tomu čapovanú Plzeň za štandardné euro päťdesiat, určite choďte vyskúšať.
Sekciu Poď na pivo vám prináša Pilsner Urquell, partner projektu.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieťna tomto linku.