Prvý ležiak na svete vznikol v Plzni. Fenomén menom Pilsner Urquell

Stačila kombinácia meštianskej nespokojnosti a talentu bavorského sládka.

Mrholilo, bolo necelých 10 stupňov a fúkal studený vietor. V takomto počasí mal človek chuť akurát tak vyložiť si nohy pred telkou a otvoriť si k tomu pivo. V pivovare Plzeňský Prazdroj v českej Plzni ale práve vrcholil Pilsner fest. Či už svieti slnko, alebo mrholí, ak ide o pivo, ľudia sa len tak ľahko odradiť nedajú a už vôbec nie Česi.

V scéne pivovaru postávali tisícky ľudí v nepremokavých bundách, s dáždnikmi a pršiplášťmi, pred stage-om, podobným ako na Pohode alebo Grape. Headliner? Pivo Pilsner Urquell.

Na pódium priniesli celý výčap, rovnaký, ako všade v stánkoch okolo, kde sa čapovalo. Výčap potom technici pripojili k vode a narazili sud piva. Za výčap sa postavil Slovák Roman Sládek, ktorý v Pezinku prevádzkuje podnik Charlie Urquell Pub. Ako to, že práve Slovák? Vyhral súťaž o najlepšieho výčapného Master Bartender, ktorú pivovar každoročne organizuje. Toto bola pre neho špeciálna príležitosť a možnosť predviesť, že pivnú kultúru nemajú iba Česi, ale aj Slováci.

Roman sa porozhliadol po ľuďoch na námestí a čakal, kým na pódiu vystúpil Václav Berka, dlhoročný obchodný sládok pivovaru. Roman hneď umyl jeden pohár a načapoval mu "šnyt", malé pivo do veľkého poháru. Berka si ho vzal, odpil si a do mikrofónu povedal:

"Mám v zmluve, že na každej fotografii musím byť s pohárom piva," povedal. Ľudia Berku poznajú, veď bol na každom reklamnom letáku (samozrejme s krígľom piva). Keď sa povie pivo Pilsner Urquell, niektorí si predstavia práve jeho. Teraz stál uprostred pódia a začal hovoriť o pive a jeho spôsoboch čapovania. O tom bola aj táto aktivita - ukázať, že pivo sa nečapuje ako všetky ostatné, ale existujú až 3 spôsoby, ako môže v pohári vyzerať. Roman umyl ďalší pohár.

"Vidíte jak myje tu sklenici? Do mokré to jde vždycky líp!" komentoval postup Romana moderátor. Z publika sa ozval smiech.

Tento rok na Pilsner feste oslavoval pivovar 175 rokov od uvarenia prvej várky. Pivo však existuje už niekoľko tisícročí.

Svetlé, priezračné pivo? Kedysi to bola hustá kaša

Začiatky piva sa datujú ešte do čias Mezopotámie a Egypta, kde sa kvasený jačmenný nápoj pil primitívnymi slamkami. So súčasným pivom mal spoločný akurát tak jačmeň a proces kvasenia. Išlo totiž o hustú kašu, ktorá sa dala jesť skôr lyžicou ako piť. Prvá písomná zmienka o pivu v Česku pochádza z roku 993. V nej píše práve vysvätený biskup Vojtech o rozsiahlej výrobe piva a vína v Břevnovskom kláštore. Pivo v minulosti vyrábali prevažne mestá a kláštory, neskôr šľachta.

Prvá zmienka o pivovare na území Českej republiky pochádza z roku 1118, keď bol založený pivovar v obci Cerhenice. Aj keď je považovaný za najstarší pivovar, zrejme existovali pivovary aj skôr.

V samotnej Plzni sa pivo varilo už od prelomu 13-teho a 14-teho storočia. Kedysi mohol pivo variť ktokoľvek, neskôr bolo však toto právo obmedzené a pivo mohli variť iba mešťania za hradbami mesta. Kvalita piva sa však postupne zhoršovala - či už z dôsledku nekompetentnosti remeselníkov, nedostatku surovín, alebo riedenia piva. Už od 15-teho storočia sa hovorí o kríze piva, ktorá nakoniec vyvrcholila v polovici 19-teho storočia.

Aj Plzeň pozná svoje Bostonské pitie čaju (udalosť, pri ktorej obyvatelia Bostonu hodili do mora 342 debien čaju). Nesúvisí síce s bojom amerických kolónií za nezávislosť, no tiež išlo o protest. Plzenčania z protestu pred nekvalitným pivom nechali na námestie vyliať 36 sudov piva. Bolo to v roku 1838. O 4 roky neskôr vzniklo pivo Pilsner Urquell.

Bavorský sládok + plzeňská voda + svetlý slad + žatecký chmeľ = recept na nový český Pilsner Urquell

Začalo to sládkom menom Josef Groll, ktorého do Plzne pozvali mešťania, aby uvaril pivo. Použil nový postup spodného kvasenia piva, ktorý mal od svojho otca. V čom to pivo však bolo iné, boli ingrediencie a český postup trojitého rmutovania v medenom kotli. Plzeňská voda je mäkká a kvalitná. Žatecký červeňák je vychýrený chmeľ a novinkou bol svetlý slad. Vzniklo zlatisté pivo, ktorého kvalita prekvapila aj samotného Grolla a mešťanov.

Svetlý ležiak, ktorý vznikol v Plzni, sa okamžite stal obľúbeným pivom nielen v meste, ale aj v celej krajine. Už o 35 rokov neskôr meštiansky pivovar v Plzni vyprodukoval najviac piva spomedzi všetkých českých zemí. Postupne sa rozšíril aj do sveta, o čom hovorí aj tento diel seriálu Príbehy zlatého ležiaka:

Pilsner Urquell sa vďaka svojej kvalite a popularite stal vzorom pre tisícky ďalších pív. V súčasnosti sa až 70% pív vo svete vyrába podobným postupom ako pivo, ktoré kedysi uvaril Josef Groll v Plzni. Teda ako svetlý, spodne kvasený ležiak. Preto sa toto pivo označuje ako Pils alebo Pilsner beer/bier. Prvé však bolo pivo Pilsner Urquell.

Ján Píry, obchodný sládok pivovarov Topvar opisuje pivo Pilsner Urquell takto: "Je to originál, ktorý položil základy spodne kvaseného typu piva pilsner, pils. Je to pivo, ktoré má svoje osobitné vlastnosti. Značka Pilsner Urquell je svetlý ležiak s obsahom alkoholu iba 4,4%. Je to špecifické pivo, menej prekvasené, vďaka čomu má menej alkoholu. V tom spočíva jedinečnosť tohto piva, jeho chlebnatá chuť a profil, ktorú podľa mňa nemá žiadny iný spodne kvasený ležiak."

Sládok pivo varí, ale hostinský ho robí. Prečo je starostlivosť o pivo základ

Je veda dokázať pivo správne uvariť. Správne pripraviť slad (vybrať jačmeň, naklíčiť ho, usušiť ho pri správnej teplote a pomlieť ho), správne vybrať chmeľ a jeho množstvo, použiť kvalitnú vodu, zvoliť kvasinky, ktoré pivo nepokazia. A to všetko uvariť, vykvasiť a nechať ležať. To je však iba polovica práce. Druhú polovicu práce odvádza každý krčmár za výčapom. Tam už nastupuje pivná kultúra.

"Nie je to len o pive Pilsner Urquell, týka sa to všetkých našich značiek. Od východu na západ. Od Topvaru, Šarišu, Smädného mnícha až po Prazdroj, Gambrinus, Radegast alebo Kozla z Velkých Popovic. Sú to ušľachtilé nápoje a my si myslíme, že by sa mali servírovať v ušľachtilom prostredí. Súčasťou toho prostredia je aj spôsob servírovania, " hovorí Václav Berka. Podľa neho to stojí a padá na pivnej kultúre.

Dôležitá je hlavne starostlivosť o pivo a starostlivosť o pivné zariadenie. Pretože ak sa výčapný nedokáže postarať o svoje zariadenie, môže urobiť všetko, no to pivo nebude také, ako keď opúšťa pivovar.

"Sú tam denné rituály. Mať čistý výčapný kohútik, prepláchnuté potrubie vodou, postarať sa, aby sitko v kohúte bolo dokonale čisté. Potom prichádzame ku poháru. To je alfa a omega výčapného. Pretože ak je pohár nedokonale umytý, chyby sa okamžite objavia. Hosť si hneď všimne, že mu padla pena, že sú v ňom veľké bubliny, alebo sa tam prejavia chuťové zmeny. Starostlivosť o pivo je veľmi dôležitá.

Je veľa zemí, kde sa čapuje pivo bez peny, je veľa zemí, kde sa čapuje pivo ľadové, podchladené. Vtedy sa ale nedajú vychutnať všetky nuansy piva, ktoré tam pridal sládok. Nuansy, ktoré dokáže hostinský pokaziť," hovorí Berka.

Ak sa chcete dozvedieť viac o starostlivosti o pivo, pozrite si tretí diel Príbehu zlatého ležiaka na tomto odkaze.

Ako správne čapovať Pilsner Urquell?

Každý vie, že pivo sa čapuje pod 45-stupňovým uhlom a potom stačí už len potiahnuť k sebe páku. Takisto mnohí už poznajú všetky spôsoby čapovania Pilsner Urquell a to: hladinku (tretina peny, dve tretiny piva), šnyt (malé pivo vo veľkom krígli), mlieko (sladká pivná pena). Ako presne vyzerajú, si môžete pozrieť v tomto videu. No to najdôležitejšie sa odohráva ešte predtým, než sa krčmár vôbec dotkne páky na výčape.

"Ideálne je, aby pohár mal teplotu piva, aby pivo nedostalo šok. Keď je pohár teplý a natečie do neho pivo, na stenách unikne oxid uhličitý a hosť už nemá taký zážitok, aký by mohol mať. Nezdá sa to, ale keď sa v podnikoch fajčí, tak sa na pohároch usádzajú čiastočky prachu. Stále tam niekto chodí, takže sa tam prach vznáša a keď sa tam ešte aj varí, kvapôčky tuku sú vo vzduchu. Všetko sa to usádza na pohári. Ak pohár nie je dobre umytý, pena urobí "pic" a je dole, úplne zmizne. Ak pohár nie je mokrý, znamená to, že ho nikto neumyl. Pena ale omnoho lepšie priľne na sklo mokrého poháru. Takže keď sa hosť napije, pena urobí nádherný krúžok na pohári. Podľa počtu krúžkov dokážete potom povedať, na koľko dúškov ho vypil," hovorí Václav Berka.

Čisté trubky, umyté poháre a správny spôsob čapovania piva vedú iba k jednej veci. Aby sa pivo čo najviac podobalo na to isté pivo, ktoré opustí pivovar. Ján Píry hovorí, že o dokonalom pive nielen v pivovare, ale aj v pohári, sníva každý sládok.

"Snom každého sládka je to, aby pivo v každom obale a na každom mieste chutilo rovnako. A je to strašne ťažké dosiahnuť."

Ležiak, alebo IPA, APA, ALE?

Možno ste si všimli, že na Slovensku vzniká čoraz viac remeselných pivovarov, ktoré ponúkajú iné pivá, ako tie, na ktoré sme tu boli zvyknutí. Ide o rôzne voňavé horne kvasené pivá, tmavé pivá či pšeničné pivá. Sládok pivovarov Topvar, Píry, takúto iniciatívu oceňuje:

"Je to trend, že sa rozširuje počet ľudí, ktorí sa rozhodli, že budú variť pivo nielen pre seba, ale aj pre svojich zákazníkov. Na Slovensku je ich už skoro 70. Je to dobré, pretože sa rozširuje pivná ponuka aj o kategórie, ktoré nemajú u nás korene."

Václav Berka hovorí, že rád ochutná aj dobrý ALE, vždy sa však vracia k plzeňskému pivu. "Rád ochutnám dobrý ALE. Tiež ho mám rád. Ale potom sa vždy vraciam k pivu Pilsner Urquell. Pretože niektoré pivá rád ochutnám, ale ak by som ich mal piť takým tým českým spôsobom, tak si dám dve a to je všetko."

Asi najvýraznejšou zmenou pri pití piva u nás, je práve zmena jeho vnímania. Kedysi bolo pivo nápojom robotníkov na stavbe, alebo ako zápitok k tvrdému. Teraz sedia pri pive rovnako robotníci, ako aj biznismani, manažérky a v podstate každý, komu zachutí.

"Dnes sa pohľad na pivo zmenil. Už ľudia nechodia iba na pivo, ale vyberajú si značku, na ktorú idú. Už to nie je jednotný, univerzálny nápoj. Každá značka má svoje recepty, charakteristiky, vlastnosti, má svojich spotrebiteľov. Je to kvalitatívne inak postavené, ako to bolo kedysi," hovorí Píry.

Fenomén menom Pilsner Urquell

Ak by ste boli 7.10. o 18:42 v Plzni, videli by ste, ako celé mesto stíchlo. Práve totiž na námestí v centre meste, ale aj na scéne v pivovare, sa oslavovalo výročie, ktoré znamenalo vznik piva, ktoré doslova zmenilo svet. Je to jediné pivo, ktorému sa podarilo definovať nápoj, ktorý bude piť celá planéta. V skromnom mestečku necelú hodinu od Prahy, na sútoku štyroch riek. Stačila kombinácia meštianskej nespokojnosti a talentu bavorského sládka.

Na pódiu práve Václav Berka spolu s moderátormi a mužom v dobovom kostýme, ktorý stvárňoval Josefa Grolla, ohlasovali, že je čas si pripiť. Ľudia v hľadisku pozdvihli plechovky a vzdali tomuto pivu hold. Potom narazili 175-litrový drevený sud piva, čím oslavu zavŕšili.

Ešte predtým, ako Berka vystúpil na pódium a oslávil 175. výročie piva, povedal: "O chvíľu sa toto námestie zaplní, bude tu štyridsať až päťdesiattisíc ľudí. A to je fenomén. To je dôkaz, že to pivo im chutí."

Tento článok a sekciu Poď na pivo vám prináša Pilsner Urquell.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Autor: Peter Nagy pre Pilsner Urquell

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu